"Neublížiš mi?" 8.

14. října 2012 v 18:03 | Shima |  "Neublížiš mi?"
Ahoj ^^ po dlhej dobe pridávam ďalší diel Neublížiš mi? a konečne sa nám tam niečo stane :-D a taktiež je tam vysvetlená celá minulosť, aspoň myslím, že som na nič nezabudla, takže Enjoy Babies ^^ Shima



Reita
Veľmi zaujato som sa díval na film, pričom Uru usrkával z toho hnusného mlieka. Nemám rád také mrdky, ktoré sa nedajú stráviť. Vlastne nemám rád veľa vecí, ako je napríklad zelenina alebo sladkosti. Ale myslím, že začínam nenávidieť to jeho blbé mlieko! Ani neviem prečo... mám pocit, že sa predo mnou iba vyťahuje. Sleduj film! Sleduj film!! John nikdy nesklamal (hl. úloha: John Travolta) a aj keď som to videl miliónkrát, stále ma to baví. Pri tých akčnejších scénkach sa Uru zvykol mykať, a keď tušil niečo zlé, odskackal akože na vecko. Keď film skončil, uvedomil som si, že hodina občianskej a výtvarnej skončila a že už 10 minút meškám na matiku. Zhrabol som tašku a fičal na hodinu.
Doliezol som do svojej lavice s ospravedlnením na ústach, posadil som sa na svoje miesto vedľa Kieko, pričom ma znova nezabudli pozorovať všetci naokolo, včetne učiteľa.
"Počúvaj, prečo na mňa všetci stále od rána zízajú?!" opýtal som sa namosúrene a na pol ucha som počúval výklad matikára.
"Vieš, ono nie je zvykom, že Uruhov spolubývajúci príde na druhý deň do školy." Nechápem, prečo by mali všetci hneď po prvom dni odísť. Neviem, neriešim to. Kieko sa na mňa pozrela podozrievavým pohľadom a začala si ma obzerať.
"Čo je? Narástol mi chvost a uši alebo čo?"
"Čo ste robili celý čas?" vypytovala sa stále podozrievavým tónom hlasu. Normálne som jej vysvetlil, že sme pozerali film, dal som mu úlohy (nedal, len aby to nevyznelo, že sme nič iné nerobili) a že ju inak Uruha zháňa. Pri tom poslednom sa zvrtla a vypleštila oči. Pomaly sa otočila k oknu a začul som tiché: "Sakra!" a znova sa na mňa otočila a rozprávali sme sa ďalej.

Uruha
Reita trielil na hodinu a znova som tu ostal sám. Otvoril som svoju mangu na strane 26 a pokračoval som v čítaní.
Dostal som sa až na stranu, kde bolo yaoi. A dosť brutálne. Ako inak, sa mi postavil.
"Ľahni!" zajačal som na svoj rozkrok. Musím vyzerať ako totálny k****n, že sa tu rozprávam s mojím kamošom, ale veď, ostatní si už dúfam zvykli. Popri tom som pojedal BeBe, ktoré mi Reita priniesol. Vraj energia na celé dopoludnie, už sa mi chce spať. V sekunde som to zalomil s knižkou na bruchu.

Reita
Hodina sa ťahala ako guma na gatiach a nevedel som sa dočkať zvonenia. Vypýtal som sa na WC, aspoň si ponaťahujem nohy. Učiteľ ma bez námietok pustil. Prechádzal som sa po chodbe, nakoniec som sa predsa len išiel... urobiť potrebu. V tom sa ozval strašný krik a rozozvučal sa požiarny poplach. Strašne som sa vyľakal, zapol som zips a trielil von. No nanešťastie, všetky triedy boli pomiešané a ja som nevedel, kam skôr. Rozbehol som sa dolu schodmi a utekal som rovno za nosom. Lenže to som nemal...
Všetci sa kamsi stratili tak som utekal ďalej. Vletel som do jedálne a okolo mňa sa hmýril dym a smrad zo spáleniny. Kam som pozrel, tam bol oheň dosahujúci asi 3 metre. Chcel som odtiaľ vypadnúť. Odrazu sa za mnou ozvalo silné buchnutie a zistil som, že oheň zničil vchod a veľké kusy dreva sa zosypali rovno pred dvere. Bol som zabarikádovaný. Nič som nevidel a začala sa mi točiť hlava. Stratil som vedomie.
Ukrutne ma bolí hlava.
"Uch.. čo sa deje?" hovoril som roztraseným hlasom a neskutočne sa mi motala hlava.
"Len pekne odpočívajte. O chvíľu to prejde." Hovoril na mňa akýsi neznámy muž. Rozlepil som oči a zistil som, že ležím na nemocničnom lehátku a zrovna ma nakladajú do záchranky. Zabuchli dvere, myslel som, že mi pukne hlava. Pozrel som sa na pani vedľa mňa, pravdepodobne sestrička alebo doktorka. Potichu sa so mnou rozprávala a ošetrovala mi rany na tvári.
"AU!" zapišťal som a chytil si tvár.
"Nerobte taký krik, musím vám to predsa vydezinfikovať. Nebudú to pekné jazvy. A tá ruka myslím že tiež nie je v poriadku." Začala mi ju obzerať a tiež mi ju ošetrila.
O niekoľko minút sme zastali a vyložili ma. Priviezli ma do vestibulu a doktorka, čo ma ošetrovala vypisovala akýsi list. Prišla ku mne.
"Tuná sa podpíšte, potom vás odvezieme na röntgen. Ale nemyslím, že je to zlomené." Pousmiala sa, načarbal som svoje meno a poslala ma niekam na konci chodby.

Uruha
Prebudil som sa na kričanie požiarneho poplachu a myklo mnou. Nevšímal som si to, pravdepodobne je to len cvičenie. Ľahol som si naspäť a pozeral na bielu stenu. Dlho som tak nevydržal a znova som sa pustil do mangy, no radšej som yaoi preskočil.
Asi po nejakej hodine ktosi silno zabúchal na dvere a dovnútra vletela Kieko. Tá zradkyňa...
"Ahoj Uru. Dlho sme sa nerozprávali. Potrebujem ti niečo povedať..-"
"Nie to ja ti musím niečo povedať. Poď sem a sadni si, ale nie moc blízko, nezaručujem ti totiž, že odtiaľto odídeš so všetkými vlasmi na hlave a s tvojím odporne krásnym úsmevom." Začal som a hneď som ju varoval. Pomalým krokom si sadla na Reitovu posteľ, pričom sa hneď zvrtla a posadila sa na stoličku pri stolíku. Teraz som schopný pohľadom aj zabíjať. Na poplach som aj zabudol.
"Počúvaj ma. Naozaj neviem, čo si s Reitom spravila alebo čo si mu hodila do pitia, ale varujem ťa, ak sa mu pokúsiš spraviť niečo z tých tvojich pokusov alebo mi ho skúsiš prebrať, zadupem ťa do zeme bez ohľadu na to, že mám nohu v ri*i!!" zareval som, naozaj som na ňu nahnevaný a konečne jej to pekne vysvetlím. Pozrela sa na mňa tým svojím nechutne krásnym pohľadom a začala:
"Nie je to tak, ako si myslíš. Viem, že som skoro vždy všetko pokazila, ale pochop, chcem ti pomôcť! Minule sa to nevydarilo, schytal si to v plnej dávke a to ma naozaj mrzí, ale teraz som si naozaj bola istá, že to víde! Prosím, ver mi!" videl som na nej, že ju to mrzí. Nechápem.
"Pred rokom som chcela, aby ste boli spolu, no malo to iné účinky ako som plánovala. Tora sa úplne zmenil a ublížil ti. To si nikdy neodpustím. Ale musíš mi veriť, že aj s Reitom som mala rovnaký zámer ako s Torou!" už skoro plakala, no stále jej neverím.
"Dobre teda. Možno ti uverím, ale teraz mi to pekne po lopate vysvetli a neklam ma. Naozaj nemám náladu tu počúvať nejaké klamstvá." S poďakovaním sa na mňa pozrela a začala vysvetľovať pekne všetko od začiatku.
"Najprv ti chcem pripomenúť, že ma naozaj mrzí, ako sa naše kamarátstvo pokazilo iba kvôli mne. Neviem či to bude ešte niekedy možné, ale naozaj by som bola šťastná, ak by sme sa znova začali priateliť. Nečakám, že mi odpustíš, to naozaj nie." Úprimné.
"Minulý rok, hneď na začiatku školy som si všimla, že sa ti Tora zapáčil. Už vtedy som vedela, že ti môžem pomôcť tak som vyskúšala menší experiment. Chcela som, aby si sa s ním mohol... vyspať a aby sa do teba zaľúbil. Lenže, niečo sa pokazilo a nabralo to strašný spád a vieš ako to dopadlo." Nad tou spomienkou sa vždy otrasiem. V jedno popoludnie sme na našej izbe hrali playstation a odrazu sa na mňa vrhol. V ten deň som prvý krát spal s chalanom. Ale nie tak, ako som si to vždy predstavoval. Znásilnil ma...
"Jeho sexuálna orientácia a násilie mu zostalo a zhoršila som to ešte viac. Teraz, keď prišiel Reita, vyskúšala som to isté, akurát v menšej dávke a trochu som to poopravila. Dúfala som, že to víde, lenže keď na druhý deň prišiel do školy, vedela som, že niečo nie je v poriadku. Tak som sa prišla spýtať, ako to dopadlo. To je všetko." Dopovedala a pomrvila sa. Hľadel som na ňu, nedokázal som to vstrebať. Naozaj mi chcela... pomôcť? Je pravda, že Tora aj Reita sa chovali čudne, myslel som, že ich chcel pre seba. Toto som nečakal. Rukami som ju zavolal k sebe a silno som ju objal. Stále mi tá nenávisť ostáva, ale toto ma naozaj odrovnalo. S úsmevom si sadla ku mne a všetko som jej vyrozprával.
"Reita večer prišiel ku mne, začal ma bozkávať a potom sme spolu spali... nie ako spali, ale spali... no v posteli, chápeš. A Ráno som sa zobudil a zistil som, že si nič nepamätá a netušil, prečo spal v mojej posteli. To je celý príbeh." Povedal som smutne.
"To ma mrzí. Ale aspoň ste sa bozkávali, no nie?" zasmiala sa. Staré dobré časy. Vždy sme sa dokázali rozprávať celé dni.
"Áno, a musím povedať, že bozkáva naozaj úžasne." Roztápal som sa nad tou spomienkou. Utrel som si slinu stekajúci po brade a pokračovali sme v rozhovore. Nakoniec sa rozlúčila a vytratila sa do svojej izby.

Reita
Štveral som sa po schodoch ako slimák a popri tom som si obzeral obviazanú ruku a nadával som si do debilov, prečo som vbehol zrovna do jedálne. No veď hej, každý človek ako ja - chytrý jak rádio ale pri tom tupý ako kolík - by spravil to isté. Nikdy som nemal zmysel pre orientáciu. Otvoril som dvere na izbe a vliezol dnu.
"Ahoj Rei, kde si- Čo sa ti preboha stalo?" zareval na celé hrdlo až mi zapišťalo v ušiach.
"Trošku v škole horelo a ja som zrovna musel vbehnúť do toho najväčšieho ohňa. Zrútilo sa na mňa pár kusov dreva a nadýchal som sa dymu, ale inak som v pohode." Usmial som sa s rozrazenou perou a prstami som si prešiel po zašitej rane na čele.
"Ach ty trdlo, že som si to nedomyslel." Povedal Uru a obaja sme sa rozosmiali.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alliade Chiaki Sheppetsu Alliade Chiaki Sheppetsu | Web | 14. října 2012 v 18:18 | Reagovat

pěkný blog xD

2 Bara-chan Bara-chan | Web | 14. října 2012 v 19:25 | Reagovat

"Vraj energia na celé dopoludnie, už sa mi chce spať" "Hodina sa ťahala ako guma na gatiach " - nemůžu z těch hlášek :D
Ale je to zlaté :) Kieko si to u mě trošku zpravila... ale i tak... :D A Reiťulka... chudák...Naštěstí to dobře dopadlo... :) Už se moc těším na další díl :)

3 Saya Saya | 19. října 2012 v 1:22 | Reagovat

dost dobrej díl :D těším se na pokráčko ^^

4 Rei-chan Rei-chan | Web | 13. května 2013 v 13:33 | Reagovat

:DDD to bolo kawaii a tiez som sa aj smiala na tych hlaskach :DDD Reita a Uruha su spolu taky zlaty uz nech su spolu :3 :D

5 Shima Shima | 21. listopadu 2013 v 18:16 | Reagovat

[1]:

[2]:

[3]:

[4]: (neskoro) ďakujeeeeeeeem :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama