"Neublížiš mi?" 11.

27. listopadu 2012 v 19:58 | Shima |  "Neublížiš mi?"
Ahoj :-) nebola som tu dlho, a áno, zasa to hodím na školu :-D proste.. je toho strašne moc a teraz máme týždeň (mal by byť teda týždeň :-D) štrajk a napíšem si pár dielov dopredu asi, lebo fakt neviem :-D + idem asi prerobiť dess, už je to okukané :-D takže Enjoy ;-) Shima


Reita
Ráno som sa zobudil celý dolámaný s bolesťou v zadku. V sekunde som si spomenul, čo sa vlastne stalo a zadíval som sa na Uruhu, ktorý si v pohode chrupkal v perinách. Je šesť hodín a do začiatku školy je fúra času. Nechcel som s ním hovoriť, je mi strašne trápne a cítim sa naozaj hlúpo z toho, čo sa stalo včera. Zahryzol som sa do pery s pocitom viny a zavrel som sa v kúpeľni. Urobil som rannú hygienu a rýchlosťou blesku som sa obliekol. Už-už som vychádzal z izby, keď ma zastavil Uruhov rozospatý hlas:
"Kam ideš? Bože, to je už ráno?" pozrel sa otrávene von oknom a šmaril sa naspäť do perín. Začal sa mrviť ako šialenec až skopal celú perinu na zem. Skotúľal sa na zem a postavil sa na nohy ako chromý, ktorý zázrakom vstal z vozíčka. Doplazil sa ku stolíku a pozrel na hodinky.
"Veď je len šesť... škola je o deviatej. Čo robíš tak skoro hore?" pozrel sa na mňa, vyzeral, že každú chvíľu to tu na mieste zalomí.
"Nemohol som spať. Idem sa prejsť okolo školy. Ty len v kľude spi ďalej. Nechcel som ťa zobudiť." Obraňoval som sa a pomaly sa ku mne približoval. Zavesil sa mi na krk a pomaly povedal:
"Idem s tebou, ja už nezaspím. Bože, na nič si neviem spomenúť! Čo sa včera preboha stalo?" hovoril si ako sám pre seba a popri tom sa stihol zázrakom obliecť.
"No vlastne.. nič moc." Zaklamal som a pomaly sme vychádzali z intráku. Uru sa za mnou vliekol ako nejaká hlísta a naťahoval sa. Pripadalo mi to vtipné, no stále som bol naštvaný, čo som sa včera dozvedel. Torovi to rozhodne neprejde. Nech sa mi skúša vyhýbať..
".. inak ho zabijem." Nevedomky som vetu dopovedal nahlas, čo spôsobilo, že Uru zrýchlil tempo jeho "chôdze", ak sa tak dá nazvať, dobehol ma a hľadel na mňa podozrievavým pohľadom. Uhol som a ticho pokračoval v ceste.
"Uhm.. Rei?"
"Áno?"
"Môžem sa niečo spýtať?"
"No teoreticky, si sa už dvakrát spýtal, ale nevadí, pýtaj sa." Vyzval som ho a začal sa ošívať. Rozpačito sa usmieval až napokon z neho vyliezla veta, ktorú som absolútne nečakal.
"Vieš... no... pôjdeš so mnou na rande?" pozrel sa na mňa spopod ofiny a čakal na moju reakciu. Ja som samozrejme zostal stáť ako obarený. Čože to? Rande? On? So mnou? Všetky myšlienky sa mi začali víriť v hlave a ja som nevedel, kde je sever.
"Ako- prosím?" zasekol som sa a prišiel ku mne bližšie. Jemne ma chytil za ruky a pokračoval:
"Neviem.. proste.. stále ma to k tebe, ako keby tiahne a.. nh.. odpovedz mi, prosím." Pohľad mal zaborený do zeme. Ruky som si stiahol naspäť k sebe.
"Vieš.. je to divné. Nemali by sme-"
"Ale veď predtým si mi dal pusu!" vybľakol na mňa. Čože to? Nemôže to vedieť! Veď spal!
"Ale veď si spal! Ako to môžeš vedieť? To nie to.. uch. Grrrrch, fajn! Idem, ok?" nakoniec som súhlasil, inak by na mňa určite stále vyťahoval nejaké zámienky. Celá tvár sa mu rozžiarila.
"Okej. Tak dnes po škole."
"Po škole asi nie.. potrebujem si.. niečo zariadiť." Celú noc som sa psychicky pripravoval, nenechám to len tak.
"Tak na večer? No táák." Skúšal na mňa psie očká a na môj dušu to pomohlo. S úsmevom sa rozbehol späť do internátu a ja som sa lajdavým krokom vybral za ním.
Je veľká prestávka a ja pozorne hliadkujem na chodbe, či sa sem ten parazit doplazí. Z diaľky som zazrel jeho hnedú hlavu. Zavolal som k sebe Uruhu a ťahal som ho so sebou za Torou.
"Uru, zostaň tu." Zavelil som a vyrútil som sa na toho hajzla (sorry za výraz). Prekvapene na mňa pozeral, v čom so chytil pod krkom a Uru zvýskol. Napriahol som sa a celou silou som mu vypálil do nosa. S dunením dopadol na zem. Za tričko som ho znova vytiahol na nohy a neustále mu mlátil so brucha.
"Už nikdy." Zásah do žalúdka.
"Nikomu." Do brady.
"Neublížiš!" odhodil som ho do skriniek. Celý zadychčaný som si vzdychol a pozrel sa okolo seba. Skoro celá škola sa tu zhromaždila a pozerala sa na tento... zápas? Nie, skôr odveta. Začul som húkanie policajnej sirény. Nech. Mám dobrý pocit. Hej, ešte niečo!
"Poď sem Uru." Potichu som povedal a poslušne priťapkal za mnou. Vystrašeným výrazom sa na mňa pozrel a žmolil si rukávy od mikiny.
"Reita.."
"Pššt." Utíšil som ho a znova som toho úbožiaka pritiahol pred Uruhove nohy, donútil som ho kľaknúť si a jednu ruku som mu vykrútil za chrbát.
"Ospravedlň sa."
"Prepáč." povedal priškrteným hlasom veľmi potichu.
"Hlasnejšie!" zreval som mu do ucha až sa všetci mykli a on sa ospravedlnil. Uruha uhýbal pohľadom sem a tam a nevedel, čo spraviť. Výborne. Ten k****n si to zaslúžil.

Uruha
Čo to má byť? On to snáď.. spravil pre mňa? Ale prečo? Veď nič som mu predsa nepovedal! Alebo áno? Uch, zo včera si nič nepamätám. Totálne okno!
Ale musím sa priznať, že sa mi neskutočne uľavilo, keď som počul, ako sa mi Tora ospravedlňuje. Keď sem pribehli policajti, odtrhli ich od seba a Toru hneď na mieste zatkli. A Reita?
"Zatýkame vás za znásilňovanie neplnoletých, falšovanie dokladov a dvojitú vraždu. Máte právo nevypovedať." Čo sa to-?
"Ďakujeme. Už veľmi dlho sa ho snažíme chytiť. Maya Ukizawara je veľmi nebezpečný a vždy nám uprchol. Teraz pôjde do väzenia, všetko bude ok. Dovidenia." Povedal v krátkosti policajt a už Toru, vlastne Mayu, odviedli do auta. Predtým, kým odišli, sa riaditeľka rozprávala s kapitánom a pritom vystrašene a neveriacky prikyvovala.
"No?" objavila sa pri mne strapatá hlava Reitu. Ľaknutím som nadskočil.
"Čo to malo byť? Zbláznil si sa?" naštvane som mu päsťou vrazil do ramena a následne som sa začal smiať. S rehotom sa pridal. Neskôr som si uvedomil, že mi spadol obrovitánsky kam- skala zo srdca. Už mi Tora nebude kaziť a ohrozovať život. Vďačne som sa na Reitu pozrel a obdaroval ma úprimným úsmevom. Som strašne šťastný, že som ho spoznal. Hodil som sa po ňom a tuho ho objímal.
"Ďakujem." Zašepkal som mu do ucha. Rukou mi prechádzal po chrbte a chichotal sa. Ale stále mi na tom niečo nesedí.
"A ako si to vlastne všetko vedel?" pozrel som sa naňho a on mi povedal už veľmi otrepanú vetu, ktorá ma vždy dokáže naštvať.
"To je dlhý príbeh."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Bara-chan Bara-chan | Web | 27. listopadu 2012 v 20:42 | Reagovat

Juuu krásné :) Jen škoda, že si Uru nic nepamatoval... ale půjdou spolu na rande, to je hlavní :D A Tora... zasloužil si to... ještě že už tam nebude moct nikomu ublížit... :)
Super díl, moc se těším na další :)

2 Shima Shima | Web | 27. listopadu 2012 v 20:52 | Reagovat

[1]: ďakujem moc :-) už píšem ďalšiu časť, a musím sa pochváliť, že nápad je fakt dobrý :-DD *potľapká sa po pleci* xD

3 maťuleeeee maťuleeeee | E-mail | 28. listopadu 2012 v 16:29 | Reagovat

Nyaaaaa. Randé :3. A keď dal Reita Torovi do huby tak som fakt že čumela. :D     A ten nový design je fakt pekný. :)

4 Shima Shima | Web | 28. listopadu 2012 v 17:05 | Reagovat

[3]: ďakujem vám moc :33 ^^

5 Rei-chan Rei-chan | Web | 13. května 2013 v 15:50 | Reagovat

Tora si to zasluzil a som rada ze Uruha s Reitom idu na rande :33 nyu Uru bol taky stastny to bolo kawaii :3333 tesim sa na dalsi diel *-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama